Zoznam emócií: Aké pocity poznáme?
Emócie pociťuje každý z nás, niekedy si to ani neuvedomujeme alebo danú emóciu nevieme identifikovať. Teóriami na identifikáciu a klasifikáciu emócii sa zaoberalo množstvo filozofov, psychológov a doktorov. Vďaka nim dnes vieme, ako vznikajú a vieme rozpoznať primárne od tých sekundárnych alebo komplexných emócii.
Základné alebo primárne emócie existujú podľa psychológov už od vzniku ľudstva. Tie sekundárne sa u ľudí vyvinuli až neskôr. Treba si však dávať pozor, emócie nie sú pocity. Moderná psychológia ich rozdeľuje podľa podnetu a vzniku.
Emócie sú reakcie ľudí na situácie alebo podnety, ktoré majú pre jednotlivca určitý osobný význam. Vznikajú pôsobením chemikálií, ktoré v daných situáciách produkuje náš mozog.
Pocity sú na rozdiel od emócii tvorené našimi myšlienkami o daných emóciách. Sú spôsobom, ako si vzniknuté emócie vysvetľujeme.
Emócie sa nedajú sa ľahko ovplyvniť alebo skryť a môžu sa prenášať na iných ľudí, napriek tomu, že situáciu v danom momente nezažili. Za tento jav je zodpovedná emočná inteligencia (EQ), ktorá nám umožňuje vcítiť sa do pocitov iných ľudí. Tieto komplexné psychologické javy môžu byť pozitívne, ale aj negatívne a neprejavujú sa iba pomocou fyziologických reakcií ako napríklad búšenie srdca alebo nevoľnosť, ale aj behaviorálnymi reakciami. Patria medzi ne mimika tváre, gestikulácia a tón hlasu.
Prvé hypotézy o emóciách
Prvú hypotézu o pôvode emócii vypracovali v modernej psychológii William James a Carl Lange ešte v 19. storočí. Podľa James-Langeho teórie podnety v našom okolí pôsobia na nervový systém, ktorý následne spôsobuje fyziologické javy, ako napríklad búšenie srdca.
Ďaľšou teórou vziku emócii bola takzvaná htvárovej spätnej väzby. Podľa tejto hypotézy pôsobia výrazy tváre na emočné prežívanie človeka a rovnako spôsobujú fyziologické javy, ako nevoľnosť alebo búšenie srdca.
Perelomovou teóriou pri hľadaní pôvodu emócií bola teória kognitívneho hodnotenia, ktorú vypracoval Richard Lazarus. Lazarus tvrdil, že pred tým než človek zažije určitú emóciu, treba, aby na ňu dostal určitý podnet. Rovnako musí podľa tejto teórie pred prežitím emócie dôjsť k mysleniu. Rovnako definoval, že fyziologické a behaviorálne reakcie sú výsledkom emócie a nie jej podnetom.
Aké základné emócie poznáme?
Vo svete existuje veľa rôznych emócií A každý z nás ich počas života prežije rôzne množstvo. Preto bolo aj pre psychológov náročné ich presne definovať. Psychológovi Paulovi Ekmanovi sa po dlhom výskume podarilo identifikovať šesť základných emócií, od ktorých sa následne odvíjajú tie ďaľšie.
Najznámejšia teória identifikovala šesť primárnych emócii, ktoré súvisia s inštinktami ľudstva a líšia sa intenzitou: šťastie, smútok, strach, odpor, hnev a prekvapenie. Ďalšie emócie charakterizuje ako sekundárne.
Radosť nás motivuje
Šťastie je dôležitou emóciu v živote každého človeka. Radosť sa spája so psychickou pohodou a je dôležitá pre psychické, ale aj fyzické zdravie človeka. Emócia sa dá definovať vnútornou spokojnosťou a pokojom. Schopnosť nadobúdať túto emóciu získava človek už v útlom detstve.
Radosť nám môžu vyvolať rôzne spomienky alebo zážitky, ako napríklad stretnutie sa s dôležitými ľuďmi v našom živote alebo osobný úspech. Ide o pozitívnu emóciu, ktorá nás motivuje a pomáha nám prekonávať náročné životné situácie. Emócia sa môže prejaviť úsmevom, smiechom ale aj tónom hlasu.
Hnev sa treba naučiť ovládať
Emócia sa prejavuje ako negatívny pocit, ktorý môže byť vyvolaný rôznymi situáciami. Môže byť definovaný aj ako reakcia na stresovú situáciu, nedodržanie osobných hodnôt, nespravodlivosť alebo útok na našu osobu, ktoré spôsobujú podráždenosť a frustráciu.
Takáto silná emócia sa prejavuje zdvihnutím krvného tlaku, začervenaním v tvári, výraznou gestikuláciou, hlasným rozprávaním až kričaním, ale aj mimikou tváre. Časté prežívanie tejto emócie môže spôsobiť zdravotné problémy, ako napríklad kardiovaskulárne choroby, keďže hnev negatívne pôsobí na srdce.
Smútok
Smútok patrí medzi základné emócie človeka. Emóciu môže spôsobiť napríklad strata blízkej osoby, zlyhanie alebo sklamanie. Smútok je prirodzenou súčasťou života. Táto emócia by však nemala pretrvávať dlhodobo, keďže sa môže negatívne odzrkadliť na zdraví človeka. Človek môže pociťovať túto základnú emóciu vo viacerých intenzitách, od miernej až po zničujúcu bolesť, ktorá môže viesť k psychickým ochoreniam, ako depresia alebo úzkosť. Je dôležité nájsť spôsoby, ako sa s touto emóciou vyrovnať a prekonať ju.
Smútok sa môže u každého človeka môže prejavovať inak. Medzi tie najčastejšie patria napríklad plač, preferovanie samoty, premýšľanie o negatívnych veciach, nízka sebaúcta alebo zmeny v spánku a stravovaní.
Strach nás chráni pred nebezpečenstvom
Strach je dôležitou emóciou ľudí ale aj zvierat, ktorá by nás mala chrániť pred nebezpečnými situáciami. Naznačuje nám, že sa nachádzame v nebezpečnej situácii a nabáda nás k jej riešeniu. Ide preto o veľmi dôležitú emóciu, avšak neustále prežívanie strachu môže naznačovať aj psychické ochorenie.
Strach sa prejavuje dýchavičnosťou, búšením srdca, opatrnosťou, úzkosťou, zmenou v stravovaní, potením, triaškou a v niektorých prípadoch aj plačom alebo zvracaním. Neustále prežívanie takýchto symptómov výrazne znižuje kvalitu života a môže viesť aj k vážnejším chorobám.
Znechutenie slúži ako signál pred otravou
Odpor alebo znechutenie je rovnako nevyhnutnou emóciou na prežitie ľudstva. Mala by nás varovať napríklad pred pokazeným alebo jedovatým jedlom. Emóciu znechutenia môže vyvolávať pohľad na niečo nepríjemné, zápach alebo chuť. Znechutenie sa môže prejavovať nevoľnosťou, búšením srdca, odvracaním sa od nepríjemného podnetu, mimikou tváre a v niektorých prípadoch aj zvracaním.
Prekvapenie je krátkodobá emócia
Základná emócia prekvapenia je krátkodobá a spôsobuje ju prežitie neočakávanej situácie. Prekvapenie na rozdiel od iných emócii môže mať pozitívny, ale aj negatívny charakter. Môže sa prejaviť zvýšeným adrenalínom, búšením srdca, krikom, mimikou tváre, ako napríklad zdvihnutím obočia, otvorením úst alebo častým pýtaním otázok.
Ďalšie teórie charakterizujúce emócie
Koleso emócii podľa Roberta Pluchika
Profesor Plutchik predstavil vo svojej teórii ôsmich základných teórií klasifikačnú metódu v podobe kolesa emócii. Podľa jeho teórie môže človek počas života prežiť až 34 000 emócií.
Osem základných emócii je definovyných v štyroch protikladoch, ako šťastie a smútok, hnev a strach, prekvapenie a očakávanie. Týmto spôsobom pridal k Ekmanovým šiestim základným emóciám dve nové, a to prijatie a očakávanie. Zároveň tvrdí, že spojením základných emócii vzniknú nové sekundárne emócie. Napríklad spojením radosti a prijatia vznikne sekundárna emócia lásky.
Teória štyroch základných emócií
Na Univerzite v Glasgowe sa psychológovia rovnako venovali výskumu základných emócii človeka. Ich výskum bol založený na Ekmanovej teórii o šiestich základných druhoch emócií. Emócie skúmali podľa mimiky tváre a reči tela. V priebehu ich výskumu identifikovali štyri základné emócie, ktoré boli u všetkých zúčastnených vo výskume rovnaké. Idesa o šťastie, smútok, strach a hnev.
Zdroje
https://sk.wikipedia.org/wiki/Em%C3%B3cia
https://online.uwa.edu/news/emotional-psychology/
https://eduworld.sk/cd/dominika-neprasova/6277/ako-ovplyvnuje-6-zakladnych-emocii-nase-spravanie
https://www.verywellmind.com/an-overview-of-the-types-of-emotions-4163976
https://eterapia.sk/blog/zaklady/primarne-sekundarne-emocie.html
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6491740/
https://us.calmerry.com/blog/psychology/6-types-of-basic-emotion/
https://focusmw.com/wheel-of-emotions/
https://dakotafamilyservices.org/resources/blog/archive/moods-feelings-emotions/
Ako študentka marketingu a prispievateľka na Medziludmi.sk, kombinujem svoju vášeň pre písanie s hlbokým záujmom o SEO, aby som vytvárala obsah, ktorý rezonuje s čitateľmi a zároveň exceluje v online vyhľadávaní. Špecializujem sa na širokú škálu tém, od zaujímavostí, práce a komunikácie až po spoločenské témy, vzťahy a najnovšie novinky, čím prispievam k pestrosti a bohatstvu obsahu našej stránky. Moje články sú nielen informačné, ale aj inšpiratívne, odrážajúce moju vášeň pre hĺbkový prieskum a schopnosť prepojiť teóriu s praktickým využitím v reálnom svete.