Poruchy osobnosti: Aké poznáme a ako sa prejavujú?
Porucha osobnosti predstavuje komplexný súbor dlhodobých vzorov správania, myslenia a vnímania, ktoré sa výrazne líšia od priemernej normy. Tieto vzory môžu ovplyvniť spôsob, akým jedinec komunikuje, vyhodnocuje situácie, rieši problémy a vzťahy s ostatnými ľuďmi. Poruchy osobnosti môžu mať výrazný vplyv na každodenný život postihnutého a jeho interakcie s okolím.
Častejšie zastúpené poruchy osobnosti
Hraničná porucha osobnosti (HPO)
Hraničná porucha osobnosti známa aj ako borderline porucha osobnosti (BPO), je komplexný duševný stav, ktorý ovplyvňuje spôsob, ako jedinec vníma seba samého, svoje vzťahy a svet okolo neho. Táto porucha sa často prejavuje v intenzívnych a nestálych emocionálnych stavoch, neschopnosti udržať stabilné vzťahy, a tendencii prechádzať medzi extrémnymi hodnoteniami seba a iných.
Jedným z charakteristických znakov HPO je nestálosť v sebahodnotení a identite. Ľudia s touto poruchou môžu mať tendenciu vnímať svet čiernobielo, kde ich vzťahy, zážitky a hodnoty sa môžu rýchlo pohybovať medzi extrémami. Ľudia s hraničnou poruchou osobnosti môžu čeliť problémom s reguláciou emocionálnych prejavov, čo vedie k náhlym výbuchom hnevu, pocity prázdnoty a intenzívnym strachom zo vzťahov. Tieto emócie môžu viesť k impulzívnemu správaniu, ako sú sebapoškodzujúce činy, nebezpečné sexuálne správanie alebo závislosti.
Vzťahy
Vzťahy pre jednotlivcov s HPO sú náročné, keďže majú sklony k idealizácii alebo naopak devalvácii partnerov. To môže viesť k častým a dramatickým zmenám v spôsobe, akým vnímajú a interagujú so svojím okolím. Zároveň však môžu prežívať strach z opustenia, čo môže viesť k intenzívnym snahám o udržanie vzťahu, aj za cenu vlastnej pohody.
Narcistická porucha osobnosti (NPO)
Narcistická porucha osobnosti je duševný stav charakterizovaný výrazne prehnaným sebavedomím, nízkou empatiou voči ostatným a neustálym túžením po obdivovaní a uznaní. Ľudia s touto poruchou často prejavujú grandiózne ilúzie o vlastnej dôležitosti, vyžadujú nadmernú pozornosť a majú sklony k manipulácii s ostatnými na dosiahnutie svojich cieľov. Jedným z hlavných príznakov NPO je prehnané sebavedomie a presvedčenie o vlastnej výnimočnosti. Osoby s touto poruchou často vyjadrujú presvedčenie, že sú jedineční a len niektorí vybraní ľudia ich môžu plne pochopiť.
Vzťahy
Empatia k iným je často obmedzená, pričom osoby s NPO neprejavujú záujem o potreby a pocity ostatných. Ich schopnosť vytvárať zdravé vzťahy môže byť obmedzená, pretože sa často sústredia na seba a svoje vlastné záujmy.
Narcisti majú tendenciu potrebovať neustálu pozornosť a obdiv od iných. Ich pocity sebaúcty môžu byť veľmi krehké, a preto môžu byť citliví na kritiku alebo odmietnutie. Týmto spôsobom sa môže prejaviť ich náchylnosť k agresívnemu alebo manipulatívnemu správaniu v situáciách, kde sa necítia dostatočne obdivovaní.
Antisociálna porucha osobnosti (APO)
Antisociálna porucha osobnosti je závažný duševný stav charakterizovaný chronickým a neprispôsobivým správaním voči spoločenským normám a právam ostatných. Osoby s touto poruchou prejavujú opakujúce sa vzorce porušovania práv iných, manipulatívne správanie, nízku impulzívnu kontrolu a často nevyjadrujú ľútosť alebo výčitky svedomia za svoje činy.
Jedným z kľúčových príznakov APO je neschopnosť dodržiavať sociálne normy a pravidlá. Osoby s touto poruchou môžu bežne porušovať zákony, klamať, kradnúť, alebo vykazovať rôzne formy agresie voči iným.
Manipulatívne správanie je ďalším závažným príznakom APO. Osoby s touto poruchou môžu byť majstrami v manipulácii ostatných s cieľom dosiahnuť svoje ciele. Toto správanie im často umožňuje vyhnúť sa zodpovednosti za svoje činy a vytvárať zdanie, že sú bez viny.
Nízka impulzívna kontrola aj to je výrazný znak APO. Osoby s touto poruchou sa často angažujú v impulzívnych a nevyvážených činoch, bez ohľadu na možné následky. Toto správanie môže zahrňovať rizikové správanie, užívanie drog alebo alkoholu, a iné impulzívne aktivity.
Vzťahy
Antisociálna porucha osobnosti má výrazný vplyv na sociálny a pracovný život postihnutého jednotlivca. Často vedie k problémom v rodinných a partnerských vzťahoch, nízkemu zamestnateľskému uplatneniu a častým konfliktom so zákonom.
Schizoidná porucha osobnosti (SPO)
Schizoidná porucha osobnosti je komplexný duševný stav, ktorý sa prejavuje ako dlhodobý vzorec odmeraného a izolovaného správania. Ľudia s touto poruchou majú obmedzenú schopnosť prejavovať alebo zažívať emócie, nadväzovať blízke vzťahy a vykazovať záujem o sociálne interakcie.
Jedným z hlavných príznakov SPO je emočná odmeranosť a neochota prejaviť svoje pocity verejne. Ľudia s touto poruchou môžu pôsobiť rezervovane, neprístupne a často sa vyhýbajú vyjadrovaniu svojich pocitov alebo reakcií na udalosti. Toto správanie môže vytvárať dojem, že sú chladní alebo nezáujemní o sociálny kontakt.
Vzťahy
Pacienti s SPO neprejavujú záujem o osobné vzťahy a nedostatkom túžby po blízkosti s inými ľuďmi. Osoby s touto poruchou preferujú samotu a majú tendenciu sa izolovať od sociálnych situácií. Výrazne obmedzený emocionálny výraz a schopnosť nadväzovať hlboké vzťahy môže viesť k pocitu osamotenia.
V niektorých prípadoch môže SPO interferovať so schopnosťou vykonávať normálne každodenné úlohy a plniť spoločenské očakávania, čo môže mať negatívny vplyv na pracovný a osobný život postihnutého jednotlivca.
Paranoidná porucha osobnosti (PPO)
Paranoidná porucha osobnosti je duševný stav charakterizovaný trvalým vzorcom nedôvery a podozrievavosti voči iným ľuďom. Osoby s touto poruchou majú tendenciu interpretovať správanie iných ľudí ako hrozbu alebo útok, aj keď neexistuje žiadny jasný dôkaz na podporu takýchto presvedčení. Hlavným príznakom PPO je silná nedôvera voči iným ľuďom. Osoby s touto poruchou môžu mať tendenciu podozrievať, že ich blízki, priatelia alebo dokonca neznámi ľudia majú skryté a nepriateľské úmysly voči nim. Často majú aj problémy s dôverou v autority alebo verejné inštitúcie.
Vzťahy
Paranoidní ľudia majú tendenciu hľadať dôkazy potvrdzujúce ich podozrenia a často interpretujú neutrálny alebo nejasný dôkaz ako potvrdenie svojich paranoidných presvedčení. Tieto myšlienky môžu spôsobovať výrazný stres a úzkosť, čo má vplyv na každodenný život a vzťahy s inými ľuďmi.
Ľudia s PPO často odmietajú poskytovať akékoľvek osobné informácie iným ľuďom alebo aj blízkym z obavy, že budú zneužité alebo zradené. Jedinci môžu byť mimoriadne ochranní voči svojej súkromnej sfére a majú sklon uzatvárať sa do seba.
Disociálna porucha osobnosti (DPO)
Disociálna porucha osobnosti je závažný duševný stav, ktorý charakterizuje dlhodobý vzorec neúcty k právam iných ľudí, takáto osoby nemajú problém pri porušovaní sociálnych noriem a nedokážu cítiť výčitky svedomia za svoje činy. Osoby s touto poruchou môžu prejavovať nezodpovedné a impulzívne správanie, často bez ohľadu na následky.
Jedným z hlavných príznakov DPO je opakované porušovanie práv iných ľudí. Tí, ktorí trpia touto poruchou, môžu klamať, podvádzať, vykonávať nelegálne aktivity a neváhať využívať iných ľudí k vlastným prospechom. Toto správanie je často spojené s ľahostajnosťou voči pocitom a potrebám iných.
Vzťahy
Osoby s DPO môžu vykazovať aj nedostatok ľútosti či empatie. Ich neschopnosť pochopiť alebo zdieľať emócie iných ľudí môže viesť k neschopnosti udržať trvalé a zdravé vzťahy. V niektorých prípadoch môže táto neúcta k iným ľuďom a nedostatok empatie viesť k agresívnemu alebo manipulatívnemu správaniu.
Impulzívne správanie a nedostatok plánovania sú ďalšie významné rysy DPO. Osoby s touto poruchou môžu jednať bez premýšľania o dlhodobých následkoch, čo môže zahrnovať rizikové správanie, alebo nezodpovedné finančné rozhodnutia.
Závislá porucha osobnosti (ZPO)
Závislá porucha osobnosti predstavuje duševný stav, ktorý charakterizuje potrebu nadmernej podpory od iných ľudí. Osoby s touto poruchou preukazujú nízku sebadôveru a strach zo samostatného rozhodovania, čo vedie k neustálej závislosti na iných ľuďoch v osobnom aj pracovnom živote.
Vzťahy
Jedným z výrazných príznakov ZPO je neschopnosť prijať osobnú zodpovednosť a rozhodovanie bez neustáleho schvaľovania od iných. Tí, ktorí trpia touto poruchou, môžu mať tendenciu pasívne poddávať svoje vlastné potreby a preferencie vo vzťahu k potrebám a očakávaniam iných.
Osoby s ZPO sú často veľmi citlivé na odmietnutie a strachujú sa, že ich blízki ich opustia alebo zavrhnú. V dôsledku toho sa môže vyvinúť silná úzkosť a potreba neustáleho potvrdenia a podpory. Tí s touto poruchou majú sklon obetovať svoje vlastné potreby v snahe udržať si blízkosť a schvaľovanie od iných.
V medziľudských vzťahoch môže ZPO viesť k nadmernému podriadeniu a podriadenosti. Osoby s touto poruchou sa môžu brániť v konfliktoch a snažia sa vyhnúť nepríjemným situáciám, dokonca aj za cenu vlastnej pohody. Ich úroveň samostatnosti a iniciatívy môže byť nízka, pretože často potrebujú neustálu podporu a usmernenie od iných.
Zdroje:
